Slovenský historický ústav v Ríme (SHÚR) vznikol na základe zákona č. 116/2013 Z. z. ako samostatná rozpočtová organizácia štátu, ktorá je finančnými tokmi napojená na rozpočet Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Organizačná štruktúra

Riaditeľ

• Mgr. Daniel Černý, PhD.

Riaditeľ je volený vedeckou radou SHÚR na základe návrhu ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Riaditeľ je štatutárnym a riadiacim orgánom SHÚR.

Rada ústavu

• Mgr. Daniel Černý, PhD.
• Mgr. Pavol Demjanič, PhD.
• Mgr. Peter Feranec

Rada ústavú pozostáva z riaditeľa a tajomníka SHÚR a riaditeľa Slovenského inštitútu v Ríme. Rada ústavu zodpovedá najmä za riadny chod SHÚR a prípravu návrhu rozpočtu, účtovnej závierky a štatútov.

Vedecká rada

• doc. Mgr. Marek Babic, PhD.
• doc. ThDr. Peter Borza, PhD.
• PhDr. Miriam Hlavačková, PhD.
• prof. Martin Homza, Dr.
• Prof. PhDr. Peter Ivanič, PhD.
• Dr. h. c. prof. Peter Kónya, PhD.
• Mgr. Ivana Kvetánová, PhD.
• PhDr. Alena Piatrová, PhD. – predsedníčka
• prof. PhDr. Pavol Tišliar, PhD.

Vedeckú radu menuje minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na základe návrhov ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ministra kultúry Slovenskej republiky, predsedu Slovenskej akadémie vied, riaditeľa Slovenského národného archívu a dekanov filozofických fakúlt so sídlom na území Slovenskej republiky. Vedecká rada určuje najmä zásadnú koncepciu vedeckovýskumnej činnosti historického ústavu a stanovuje krátko-, stredno- a dlhodobé plány výskumu.

Dejiny Slovenského historického ústavu v Ríme

Hoci Slovenský historický ústav v Ríme vznikol iba v roku 2014, dejiny slovenských výskumov vo Vatikáne a v Ríme sú oveľa staršieho dáta. Vinou absencie vlastného štátu a niekoľkých desaťročí komunistického režimu ich však často mohli vykonávať iba nadšení jednotlivci bez záštity vlastnej národnej historickej inštitúcie.

Prvým známym slovenským vedcom, ktorý dlhodobo bádal vo Vatikánskom tajnom archíve, bol historik reformácie Ján Kvačala, riadny profesor na teologickej fakulte univerzity v Jurjeve vo vtedajšom Rusku (dnes Tartu v Estónsku), ktorý v druhej polovici deväťdesiatych rokov 19. storočia uskutočnil viacero výskumných pobytov v Ríme.

V roku 1923, päť rokov po vzniku Česko-Slovenska, bol v Ríme zriadený Československý ústav historický. Po celé obdobie jeho existencie však v jeho vedeckej rade nebol ani jeden slovenský vedec a medzi jeho štipendistami iba dvaja Slováci: Alexander Húščava, budúci nestor slovenskej archivistiky, a Ľudovít Knappek, neskôr profesor dejín a teórie práva.

Po prevzatí moci komunistami 1947/1948 zanikla pre slovenských vedcov možnosť slobodného historického výskumu a pobytov v západnom zahraničí. Bádať vo vatikánskych a rímskych archívoch a knižniciach mohli iba slovenskí vedci žijúci v zahraničí. Najčastejším a najplodnejším návštevníkom vatikánskych archívov bol v tomto čase profesor Pápežskej Gregoriánskej univerzity a člen Slovenského ústavu v Ríme, vedeckej inštitúcie združujúcej slovenských vedcov žijúcich v zahraničí, P. Michal Lacko SJ, autor početných publikácií najmä z obdobia cyrilo-metodského a z dejín slovenských gréckokatolíkov.

Po páde komunistického režimu vyvinuli slovenskí historici veľké úsilie, aby dosiahli založenie vlastného slovenského historického ústavu na rímskej pôde. V júni 1991 bola ustanovená Pracovná skupina pre systematický výskum Vatikánskeho tajného archívu a Vatikánskej apoštolskej knižnice a v novembri 1991 formálne inaugurovaný prvý Slovenský historický ústav v Ríme. V nasledujúcich rokoch vyslal ústav na výskumy do vatikánskych a rímskych archívov niekoľko desiatok historikov a archivárov, prevažne medievistov a historikov raného novoveku, ktorí publikovali výsledky svojich výskumov v slovenských vedeckých časopisoch, najmä v Slovenskej archivistike. Nejasná právna konštrukcia ústavu a nedostatok finančných prostriedkov viedli k tomu, že v polovici deväťdesiatych rokov musel prakticky zastaviť svoju činnosť a v roku 1998 bol uznesením vlády zrušený.

Prelomom v dejinách slovenských historických výskumov v Ríme sa stal zákon č. 116/2013 Z. z., ktorým bol zriadený Slovenský historický ústav v Ríme ako samostatná a nezávislá rozpočtová organizácia štátu, napojená iba finančnými tokmi na rozpočet Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Ústav začal reálne existovať v marci 2014, keď sa jeho vedenia ujala prvá riaditeľka, zvolená vedeckou radou ústavu na jej ustanovujúcom zasadnutí 17. februára 2014. Hlavnými úlohami ústavu je umožniť slovenským bádateľom historický výskum v najširšom zmysle slova v talianskych a vatikánskych archívoch, knižniciach a galériách a prezentovať výsledky tohto výskumu medzinárodnej aj národnej vedeckej komunite. S týmto cieľom prevzal ústav do svojej gescie vedecké periodikum bývalého Slovenského ústavu v Ríme Slovak Studies, vychádzajúce od roku 1961, pod názvom Bollettino dell’Istituto Storico Slovacco di Roma vydáva spravodaj o svojej činnosti, organizuje vedecké podujatia a plánuje založiť vlastnú edičnú sériu monografií a zborníkov.

Zoznam riaditeľov

• 01. 06. 2022 – 31. 05. 2025 Daniel Černý
• 01. 06. 2019 – 31. 05. 2022 Daniel Černý
• 01. 12. 2018 – 31. 05. 2019 Daniel Černý (dočasne poverený riadením)
• 15. 03. 2018 – 14. 09. 2018 Ján Lukačka (dočasne poverený riadením)
• 01. 12. 2017 – 31. 01. 2018 Emília Hrabovec
• 01. 03. 2014 – 28. 02. 2017 Emília Hrabovec